RCC Challenge 08 20.9.2008

[Alex]

Mám ďalšie poznatky:
Tieto sú z ústneho podania (tomuto na rozdiel od predchádzajúceho už nemusíte veriť)

V oblasti Komárova a blískom okolí sa nedalo stretnúť psa. Dôvod bol ten, že tu žila skupina cigánov (o ich mravoch sa nezmieňujem) pôvodom z Rumunska, ktorí mali ako najväčšiu pochúťku psí guláš. Každý pes, ktorý sa tu objavil, bol týmto spôsobom uvarený. Tento zvyk prešiel aj na ostatných miestnych obyvateľov. Jedna zo známych udalostí je z r. 1968, keď istá pani prišla do Slovnaftárskej lodenice s vyčesaným pudlom. Domáci ju pozvali na guláš a ona rada súhlasila. Po zjedení porcie začala hľadať pudla, ale márne. Keď jej oznámili, že pudel je v guláši ogrcala celé ohnisko.
(Inak zasvätení vedia, že Slovnaft má dodnes problémy so zákonnou likvidáciu premnožených mačiek)

Usudzujem, že Jacques Baptiste môže byť vymyslený, ale je zasadený do deja skutočných udalostí. Moc sa z toho teším a prajem veľa zábavy pri objavovaní ďalšej histórie nášho hrdinu.

no a tu niekde v oblasti komarova zalozili imigranti z vietnamu domacu restauraciu kde podla vzoru miestnych obyvatelov pripravovali rozne exoticke speciality. Samozrejme aj domace ako "Bobik in Flames" podobne ako na tomto prezentacnom videu http://www.youtube.com/watch?v=3n-42Fr4xoc

Hovori sa ze Jacques Baptiste zanechal v jednom z miestnych domov diar, kde na jednej z jeho umastneych stranok bol recept na uz spominaneho bobika. nevie sa uz ale ci to bol rodinny recept alebo len odpisany od niekoho koho poznal.
Kedze sa udalosti z tej doby sirili len ustne, tak vzhladom na jazykovu barieru zmiesanych jazykov (romstiny, madarciny a vietnamciny) uz pravdu asi nikto nezisti...

[Mario Horak]

Vy si myslíte, že vymýšľam?? Je to naozaj skutočnosť, čo som napísal.


Štúdiom ohľadne Jacquesa Baptistu som dospel k týmto záverom:
Jacques bol potomkom slávnych a bohatých predkov. On sám mal však hlboko do vrecka. Bol to drobný zlodejíček, špekulant, pašerák zapletený do každej šľamastiky v jeho blízkosti. Mal neskutočný talent vydr..ť so všetkými predstaviteľmi moci, hlavne tými uniformovanými, alebo inak ozbrojenými.

Na úsemí Slovenska sa zaplietol do potýčiek s gardistami (slovenskými aj maďarskými) s nemeckou aj sovietskou armádou a s partizánmi tiež. O problémoch s policajtami a colníkmi ani nehovorím.

O jeho predkoch sa vie:
- Mademoiselle le Prévost, vlastným menom Marie Baptiste. Francúzska speváčka a herečka. Pôsobila dlho vo Švédsku.
- Jacques-Jean-Baptiste Tilliard umelecký stolár a výrobca nábytku.
- Jeden Jacques Baptiste bol aj zlatokop. Píše o ňom Jack London vo svojej poviedke "In a Far Country" ako o synovi indiánky a cestovateľa.

Ak mi neveríte môžete si to trebárs vygoogliť.

[Alex]

jasne Mario, ved vsetko sedi

[maroxe]

Nasiel som doma medzi kopcom katalogou renault, aj rozne knizky o dejinach vyroby renaultov, na nasej stranke su z tade aj fotky. Predvcerom som to dal cele prelozit do agentury, zaplatil som za to 23.500 korun, ale stalo to za to. Vo Worde, ktory mi poslali, som dal vyhladat meno Jacques Baptiste, pretoze uz od kamarata Fabrica Jambona som vedel, ze nejaky Baptiste pracoval vo fabrike Renault hned po jej znarodneni. Neviem presne ci to bol syn nasho Jacquesa, alebo nie, ale co je uplne uzasne tak to je toto:

Jacques Baptiste, kedze bol z bohatej rodiny, ale sam mal hlboko do vrecka, tak sa strasne snazil aspon vzedlavat. Cital najprv tenke knihy, neskor hrube, potom este hrubsie, a neskor si do fabriky nosil knihy tak velke, ze ich musel tahat na karicke. Pracoval v lisovni, mal na starosti prednu, zadnu kapotu a lave dvere. Obsluhoval velky hrkotavy lis, a vzdy ked bola desiatova prestavka, ktoru si zamestnanci vystrajkovali o 11:00, tak on nevybral ako vsetci francuzsku bagetu, ale velikansku hrubu knihu a vylozil ju na plech pripraveny pod lisom. Takto to robil niekolko rokov, ked tu zrazu prisiel novy projekt Renault 8. Plechy mu dodali krasne, rovne, lis takisto. Nuz ako vzdy prisla 11ta hodina a Jacques si na plech pod lisom vylozil svoju obrovsku knihu. Roztvoril ju a zacal citat. Potom isiel na zachod, zacal pat totiz problemy s prostatou. Strasne dlho na zachode mocil. Ked sa vratil bolo uz 12:00 a vsetci boli v pracovnom nasadeni. Jacques v strese rychlo zapol lis, aby stihol dohnat kolegu, ktory robil strechu a druhe dvere. Lis sa dal do pohybu. Jacques si vsak az neskoro nevsimol, ze na plechu nechal roztvorenu svoju obriu knihu. Plech, ktory tymto vznikol bol uplne prehnuty - presne taky ako ho pozname zo sucasnych renaultov osem. Vsetci sa zbehli k Jacquesovi, ktory bol najskor cely zeleny, bledy, ale ked mu riaditel lisovne triasol pravicou a slavnostne mu odovzdaval flasu sampanskeho a dakoval mu v mene celeho podniku za inovativne riesenie prednej kapoty, Jacques sa narovnal a hrdo prijal poctu. Som rad ze prave Jacquesovi vdacime za tuto designersku lahodku a ze prave jemu je venovany nas Challenge.
Tak, ked uvidite osmicku zpredu, vzdy si spomente na tento pribeh a sirte ho dalej.

[Alex]

nemam slov

[Mario Horak]

Teraz je hlavnou úlohou zistiť, akú knihu to Jacques čítal.

Myslím že jej názov je otlačený na kapote prvej R8 , čo zišla z linky.

[Alex]

v diary ktory sa po nom nasiel bol zoznam jeho oblubenych knih. tam musi byt urcite zmienka aj o tej najvacsej a jeho najoblubenejsej, kedze si ju nosieval do prace v batohu a i napriek jej velkosti zapasil s vetrom o preteky na svojom motorizovanom bicykli Equation.

to ci bude lahsie najst prvu osmicku z vyrobnej linky alebo diar z poznamkami v tejto chvili neviem zodpovedat.

[Majmajko]

Pani nezabudajte na to ako mal rad pecene zabie stehienka !!!
Neraz musel skakat za tou lahodkou (jeho) aj do jazera a ci bola termalna voda alebo nie....

[matus]

Vy mate urcite spolocneho dilera. Poslite mi nanho cislo do SS.
Diky

[Mario Horak]

Dílera mal Jacques. Respektíve dílerku. Predávala pašovanú kyslú kapustu na záhorí a v okolí. Jedného času bola za to aj zatknutá.

[maroxe]

Onoho casu tu bola cela kapustova mafia. Na jej cele stal Tristan Kadirgul, turecky emigrant, ktory zil od svojich 23 rokov v Rumunsku a neskor stal v cele takzvaneho bryndzoveho paserackeho gangu, ktory sa na nasom uzemi pretransformoval na velku kapustovu siet, kedze bryndza sa pri dlhotrvajucom transporte kazila. Jeho pravou rukou na uzemi zapadneho Slovenska a Bratislavy bola Katarina Poplazova - Priesadova prezyvana Čemerica. Neskor si ju Jacques zobral za zenu, mali spolu dve deti - familiarne prezyvane čemerata... ale dalej to snad uz vsetci poznate...

[Alex]

no len pekne pokracuj. o detoch nic nevieme. urcite rozbili nejedneho renaulta

[jozo-ke]

vy ste ale...ten váš díler má čo robiť aby vás uživil

[Majmajko]

Akože nevieš o deťoch nič?
Jeden potomok (vnučka asi) jedol guláš v Slovnafte ako píše Mario...

Tuším musíme spraviť rodostrom...

Katarína Poplazová - Priesadová prezývaná Čemerica pravá ruka Tristana Kadirgulu, neskor 1. žena Jacquesa Baptistu
Tento vzťah bol čisto obchodno politický.

Z Rumunska sa pasovala ropa do oblasti nazývanej dnes Čierna voda (Jasne pre čo ten názov že?) V tom čase ropu ešte nevedeli poriadne baliť a tak únik z drevených barelových sudov sposobili svoje .. Na tom mieste sa zároveň stretával Jacques s Tristanom a jeho pravou rukou Čemericou (nevlastná sestra z tretieho kolena od strýkovho bratranca). Prekladal sa bryndza co sa robila na Záhorí a časť šla do Rumunska a časť ak platba za pašovanú kapustu z Oravy

Manžestvo Jacquesa Baptistu a Kataríny Poplazovej - Priesadovej po svadbe premenovanej na Katrin Baptist Von Billancourt, nebol o láske...
Zato sa zachovala maľba ich potomkov ktoré boli jednovaječné dvojčatá

[Alex]