Tak bolo asi takto:
Štefanovi (R4) chýbal motor tak som sa rozhodol že idem Twitim (moje Twingo)
Malo nás ísť niekoľko áut a viac posádok, no nakoniec sme sa z Máriom dali dohromady a šli jedným.
Cesta bola fajnová a ja som sa riadne vyletnil, aby mi nebol teplo počas cesty... to som ale nemal robiť. Máriovi sa hrozne páčila zhrňovacia strecha a tak bola potom otvorená, čo pri 140km/h ráno o 7h nie je nič moc. To vám poviem brrrr, ešte teraz ma striaslo.
Navigácia bola fajn, až na to, že nás prehnala o kúsok ďalej, no spoznali sme aj okolie. Náš príchod bol načasovaný presne, akurát sa radili autá do kolóny na jazdu smerom do Humpolca.
Bol to pekný pohľad na šoru R4CV, Dauphine, R8 .... žiaľ odtiaľ foto nemáme, detail ako batérie do foťáku sme troška opomenuli. Ako prechádzala kolóna Renaultíkov vedená krásnou tmavo zelenou R12 s PAV 100, tak sme sa vopchali za R5 GTE Milana Vodu. Cesta do Humpolca bola super, viedla krásnou prírodou a nádhernou cestou, kde som tŕpol aby sme nestretli autobus – miestami bola naozaj trošku úzka. Na námestí sme sa zoradili a okoloidúci si vyberali najkrajšie auto v súťaží elegancie. Môj favorit bola zelená R4CV, samozrejme kandidátov bolo dosť. Rôzne skvosty sa dali obdivovať R17 TS Gordini, Megane F1 a Twingo zo Slovenska (neviem prečo, ale nezískali sme ani jeden bod) Počas prestávky Mário skočil kúpiť baterky do foťáku, samozrejme tie obyčajne nepohli foťákom, tak sme znova moc nenafotili.
Z námestia bol štart orientačnej jazdy smerom do kempu v Štokách. Keďže som si dal pekne oroseného a parádne vychladeného Bernarda, tak kľúče dostal Mário (aby si užil jazdu). Ja som akosi pozabudol že mávam riadne problémy keď som na mieste spolujazdca a ešte keď mám dačo čítať tak sa to znásobuje (dvíha mi žalúdok). Našťastie vďaka Bernardu som si na to spomenul až v kempe... Po ceste sme zakufrovali (zablúdili ) vďaka môjmu suverejnému vyhláseniu: To je mala dedinská ulička to nebude ono, zatoč... Divné, ale bol to predsa len správny smer. No aspoň sme začali stíhaciu jazdu s jedným Dauphinom Gordini. Pravdu povediac, Mário ho sledoval stále v spätnom zrkadle, keďže nám dýchal dosť na krk (výfuk). Nato, že mu kľakla baterka to dusil poriadne. V cieli nás čakalo od rána opekane prasiatko nad ktorým sme slintali. Po dobrom obede (prasiatko sa ešte stále pieklo) a výmene pohárov (kofolu som už pil ja a pivečko Mário) sme začali športové súťaže „Šikulák zrazu“. Tam sme sa pobavili a konečne sme mali aj baterky tak sme aj čo to pofotili. Na moje veľké prekvapenie som zrazu videl prichádzať jednu červenú Caravellu, Máriovi vravím, že vyzerá ako tá čo som chcel kúpiť, len ma o týždeň predbehli. Predsa to bola ona a ja som si povedal, že som rád že som ju nekúpil za tie peniaze. Nový majiteľ vravel, že celé auto je združenie RVHP ako Caravella. Počas toho sme sa pustili aj do prasiatka, bolo fajnovučké. Voľajaký dlhosrstý jazvečík sa začal so mnou moc kamarátiť počas pochutnávania si na prasiatku. Vyhlásenie výsledku bolo o 18:30 kde sme si odniesli 5. cenu ako šikuláka zrazu a 6. za orientačnú jazdu. Po odolávaní nad druhou porciu prasiatka sme sa rozhodli pre odchod.
Samozrejme sme pozvali kade koho z Renaulťákov na náš zraz. Nazad som už Máriovi nedovolil otvoriť strechu.
Foto aspon zatial z môjho telefonu
Hádanka na koniec .. aký kufor to je?
