31.08.2007 - Tomáš Trhoň
Dnes sa vrhneme na skutočnú raritku a nejednému fanúšikovi či už Rally skupiny B alebo značky Renault ako takej srdce zaplesá ak sa povie „Renault 5 Turbo“. Skutočne tí čo poznajú, tak viedia, že je to v tomto prípade magické slovné spojenie.
Dnes sa vrhneme na skutočnú raritku a nejednému fanúšikovi či už Rally skupiny B alebo značky Renault ako takej srdce zaplesá ak sa povie „Renault 5 Turbo“. Skutočne tí čo poznajú, tak viedia, že je to v tomto prípade magické slovné spojenie.
Renault 5 Turbo bol postavený na báze obľúbenej francúzskej nákupnej tašky Renault 5, ktorá v roku 1972 nahradila nemenej populárnu R4. Prvé modely, ktoré začali schádzať z výrobnej linky disponovali výkonom 35 koní. Táto hodnota sa v neskorších modeloch navýšila na 43 k. Prvou športovou „erpäťkou“ bola séria Alpine z roku 1976, ktorá si vozila pod kapotou motor z Renaultu 16 s výkonom 93 koní! To už ale v dielňach Renault Sport (oddelenie, ktoré sa venovalo stavbe všetkých závodných Renaultov) premýšľali nad vznikom niečoho ešte ostrejšieho, ako bola R5 Alpine, nad niečím, čo by sa dalo použiť predovšetkým v svetovom šampionáte rallye. Výsledkom bola R5 Turbo, ktorá sa verejnosti predstavila na parížskom autosalóne 1978. Na počiatku júna 1980 začali výrobnú linku opúšťať jeho sériové verzie.
R5 Turbo mala s obyčajnou „päťkou“ rovnaký asi len vzhľad – naviac len niektorých uhlov. Celá koncepcia bežného vozidla bola totálne prekopaná. Rozchod predných a predovšetkým zadných kolies sa výrazne rozšíril, čo sa podpísalo na vonkajších rozmeroch karosérie. Tá sa v bokoch roztiahla o 25 cm. Interiér vyplnil ochranný rám z duralových trubiek a bol štylizovaný v športovejšom štýle. Preplňovaný 4-valec OHV s objemom 1397 ccm vyplnil miesto zadných sedadiel a bol uložený pozdĺžne pred zadnou nápravou, takže jeho 5-stupňová prevodovka naväzovala priamo na rozvodovku poháňanej zadnej nápravy. Výkon 160 k bol k dispozícii pri 6000 rpm, čo bolo tesne pred obmedzovačom. Točivý moment 210 Nm bol oproti tomu k už pri 3250 otáčkach. Maloobjemový agregát s turbodýchadlom Garret T2 (maximálny plniaci tlak 0,84 bar) bol síce skladný, ale kvôli už tak komplikovanej konštrukcii vozidla sa vedľa neho musel nechať priestor pre dvojitú palivovú nádrž s celkovým objemom 93 l! Celý batožinový priestor bol tak vyplnený do posledného centilitra. Rezerva a väčšia časť chladiacej sústavy sa preto museli presťahovať pod prednú kapotu.
Rozloženie hmotnosti síce nebolo ideálne, ale stále sa to dalo dohnať podvozkom. Mohutný rozchod kolies a celkom nové zavesenie mali hlavný podiel na stabilite a ľahkej ovládateľnosti vozidla predovšetkým na točitých cestách, čím bol predurčený k účasti v rallye (viď nižšie). Lichobežníkové ramená prednej nápravy boli zakončené širokými pneumatikami 190/55 HR340 a tie zadné 220/55 VR365. Podvozok byl doplnený o priečne vzpery a celé šasi bolo vystužené, aby sa výkonný voz nekrútil. Všetky tieto výstuhy a doplnkové bezpečnostné opatrenia navyšovali hmotnosť, ktorú sa konštruktéri pokúšali zraziť použitím hliníkových (dvere, strecha, zadná stena) a plastových (blatníky, predná kapota) dielov karosérie. Výsledkom bolo 970 kg pohotovostnej hmotnosti, s ktorými si štvorica kotúčových bŕzd s vnútorným chladením veľmi ľahko poradila.
Čo sa týka dynamických vlastností R5 Turbo, nemal sa Renault za čo hanbiť. S pevným štartom dosiahol 100 km/h za 6,9 s a 160 km/h uháňal za ďalších 13 sekúnd. Maximálna rýchlosť bola tvarom karosérie obmedzená na 200 km/h. Renault 5 Turbo sa vyrábal v troch verziách. Prvá bola závodná R5 Turbo, určená pre účasť na svetovej rallye. Druhá/cestná verzia sa začala vyrábať v dôsledku účasti tohto modelu v rallye, aby bola splnená homologácia, čo znamená, že sa jej výroba zahájila v rovnakej dobe, kedy Renault nastúpil do rallye. Táto verzia vznikla v období 1980-1982 v celkovom počte 1690 kusov. Tretia verzia bola stavaná už vyložene kvôli potrebám trhu, pretože R5 Turbo bola vďaka svojej účasti v rallye veľmi populárna a naviac bol fanúšikom k dispozícii veľmi ostrý voz, ktorý mal s tým závodným veľa spoločného. Táto podoba sa podpísala na predajných číslach, s ktorými mohol byť Renault spokojný: 3180 kusov za obdobie 1982-1986 bol na tak extrémny automobil pekný odbyt.
R5 Turbo a rallye
Koncom 70-tych rokov Renault vytvára špeciálny tým, ktorý sa bude účastniť rallye s chystaným R5 Turbo. Do čela týmu je najatý skúsený manažér Patrick Landon a na pozíciu prvého jazdca je usadený Jean Ragnotti. Renault sa ešte pred svojím ambicióznym vstupom s R5 Turbo do sveta rallye zaväzuje FISA, že behom nasledujúcich mesiacov vyrobí dostatočný počet vozidiel, aby mu bola udelená homologácia. Do tej doby je mu udelená výnimka, aby sa mohol medzinárodnej rallye zúčastniť.
Súťažný rok 1980 začína súťažná „päťka“ v tvrdej konkurencii. Tento tlak sa Renault snaží odraziť nasadením hneď siedmych vozov na rallye Korsika 1980. Všetky vozy majú výkon 247 k a vďaka svojej obratnosti na spevnenom povrchu sa úspešne ženú vpred. Favoritom je pochopiteľne Ragnotti, ktorý celú rallye vedie, ale šťastena mu nie je naklonená a po prasknutí remeňa odpadá. Nebyť tejto závady, bol by vyhral s náskokom okolo desiatich minút. Ďalšie výrazné úspechy už na Renault nečakajú. Väčšina súťaží sa jazdí na šotoline popr. blate a tu sa R5 Turbo nechytá. Problémy s trakciou sa konštruktéri snažia odstrániť drobnými technickými vylepšeniami a paradoxne aj neustálym zvyšovaním výkonu. V roku 1982 preto R5 Turbo disponuje výkonom 296 k a ďalší rok dokonca 355 k zo zväčšeného objemu 1526 ccm. Avšak je to stále to isté. „Päťka“ sa skrátka cíti dobre na asfalte a nie na mazľavom alebo klzkom povrchu. Naviac silnie konkurencia a Renault sa radšej začína navracať do sveta GP.
Svoju labutiu pieseň si Renault 5 Turbo odbýva v roku 1985 na korsickej rallye. Na svoj posledný štart sa stavia maličký voz s ohromnou silou 402 koní a nie je teda div, že je v cieli ako prvý
Je to bohužiaľ poslednýkrát, čo sa Renault oficiálne účastní medzinárodnej rallye. Vozy R5 Turbo ešte nejakú dobu zostávajú na scéne v súkromých týmoch, ale straty na konkurenciu sú čím ďalej, tým väčšie.Po dlhých piatich rokoch, čo sa R5 Turbo preháňala po rôznych rýchlostných skúškach vtedajšej „WRC“, sa zastavuje výroba týchto divokých závodných vozidiel. Rok potom končí Renault s výrobou aj cestnej verzie a R5 Turbo sa stáva minulosťou. Ako som už kedysi písal v článku o Rally Bohemia, kde som mal možnosť vidieť niekoľko vozidiel skupiny B na vlastné oči, je veľká škoda, že dnešné autá v rally už nie sú to čo bývali, Renault 5 Turbo bude proste navždy legenda.
R5 Turbo malo vďaka "motoru uprostred" veľmi dobre vyváženú hmotnosť o čom svedčia aj úspechy na korsickom asfalte. 
a moderné klobásy bez duše nikdy nenahradia surovosť a charizmu starých GT. 
ja som bol taký zažratý že som si to nevšimol 
